Evanjelická cirkev Marhaň.

 

Z histórie cirkevného zboru ECAV Marhaň

        F. Uličný vo svojich Dejinách osídlenia Šariša tvrdí, že kráľ Ladislav IV. v r. 1277 daroval šľachticovi Ottovi z Biebersteinu niekoľko dedín v severnom Šariši, medzi nimi aj Marhaň. Z listiny je jasné, že obec existovala už pred rokom 1277. Patrí k najstarším obciam v okolí. V písomnostiach z 18. storočia sa nazýva Maronya. Tento názov bol maďarizovaným tvarom slovenského názvu Magroň.

V Marhani sa stretávali dva krajinské cesty. Jedna šla údolím Tople, druhá smerovala do Raslavíc. Poloha obce pri križovatke krajinských ciest spôsobila, že Marhaň sa stala najvýznamnejšou obcou celého údolia.

V 80-tych rokoch 13. storočia patrila Marhaň šľachticovi Jaroslavovi a jeho synom. Mali tu kúriu a nosili aj pronomen obce. Jaroslav pochádzal z chmeľovských šľachticov. Neskôr obec prešla do rúk šľachticom y Drienova, ktorým patrila ešte aj v 20-tych rokoch 15. storočia. V tom čase existovalo už marhaňské panstvo do ktorého patrili obce Brezov, Lascov, Matovce, Francovce a Giraltovce. V obci bolo v roku 1427 zdanených 27 port. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala, iní prišli o pozemky a stali sa z nich želiari (najchudobnejšia časť poddanského obyvateľstva, ktorá nevlastnila žiadnu, alebo takmer žiadnu pôdu). V roku 1567 hospodárilo 8 sedliackych domácnosti a 6 bolo želiarskych. V roku 1600 v obci bolo 17 obývaných poddanských domov, kostol, fara a škola.

        V roku 1787 mala obec Marhaň 48 domov a 456 obyvateľov, v roku 1828 mala 66 domov a 495 obyvateľov. Ako početní želiari sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, boli známi šindliari, pokrývači a košikári. V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Začiatkom 20. storočia tu pracovala likérka a veľká píla.

       

Za 1. ČSR pracovala väčšina obyvateľstva na miestnom veľkostatku a na píle. Do roku 1945 tu bol liehovar, do roku 1952 mlyn, v ktorom sa pripravovali krmiva pre okolité JRD. JRD bolo založené v roku 1965 a zlúčené s JRD Lascov a Vyšný Kručov. Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Bardejove, Giraltovciach a Košiciach.

Reformácia v Marhani

        Od polovice 15. storočia bolo marhaňské panstvo v rukách rozličných pánov až napokon patrilo významnému rodu Dessewffyovcov. Okrem nich tu boli aj iné šľachtické rodiny: Berzeviovci, Dobayovci, Bornemiszovci. Tieto rodiny sa stali šíriteľmi reformačných myšlienok. zakladali cirkevné zbory, budovali školy, chránili a bránili myšlienky reformácia. Hankovce, Kochanovce, Oľšavce, Kučín aj Koprivnica boli čisto evanjelickými obcami. O tom, že reformácia v Marhani zapustila korene už veľmi skoro svedčí náhrobný kameň zabudovaný v kostole, na ktorom je napísané: ,,Tu odpočíva vznešený muž Nicolaus Cilffeniouvius miestny pastor a parochus. Zomrel v roku 1602.“ Či aj pred ním pôsobil v Marhani evanjelický farár sa nedá doložiť. Každopádne od tejto doby až dodnes pôsobili v Marhani bez prestania evanjelickí farári. Zatiaľ ich bolo 29. (pozri zoznam)
V roku 1678 si evanjelici v Marhani postavili kostol z pevného materiálu so sakristiou, do ktorého dal v roku 1741 Andrej Dessewffy – veliteľ vojska v Šarišskej župe a zborový dozorca, zhotoviť drevený oltár s obrazom sv. Trojice a na strop namaľovať Dessewffyovský erb.
Od polovice 15. storočia prežívali protestanti v Uhorsku ťažké časy. Odoberali im kostoly fary, školy. Farárov a učiteľov vyháňali, veriacich nútili ku návratu do rímsko-katolíckej cirkvi. V tom čase zanikli evanjelické cirkevné zbory v Hankovciach, Kochanovciach, Oľšavciach, Kučíne aj v Koprivnici. Marhaňský zbor v tom čase nebol postihnutý týmto prenasledovaním, zrejme aj vďaka ochrane svojich zemepánov. Cirkevný zbor dokonca rástol, takže malý kostol nestačil pojať všetkých účastníkov Služieb Božích. Na kostole sa objavili trhliny a ohrozovali bezpečnosť účastníkov bohoslužieb. To prinútilo veriacich postaviť si nový a väčší kostol. 29. 5. 1803 postavili základy nového chrámu. Stavba trvala viac rokov. Bolo treba bojovať s rozličnými prekážkami. Chrám bol dokončený v roku 1807. Posvätený bol až o štyri roky v roku 1811 a to v 15. nedeľu po Svätej Trojici, nie je však známe, kto ho posviacal.

,,Počnúc od toho času obyvatelia obcí Marhaň a Kručov, bez rozdielu náboženstva, vydržiavajú z príležitosti posvätenia chrámu Božieho, veľmi hlučné, cez dva dni trvajúce hody, takzvaný ,, Kermeš “, ktoré nielen hmotne, ale i mravne často veľmi škodlivé následky majú.“

( Zápisnica a kanonické vizitácie z roku 1926 )

Kostol nemal vežu, pretože tá sa pri stavbe zrútila. Veža bola dostavaná až v roku 1822. Pre neprajné hmotné pomery trvalo ešte 39 rokov, kým bola v roku 1861 úplne dokončená – omietnutá a nafarbená.       

Pred prvou svetovou vojnou boli v maraňskej veži tri zvony. V roku 1917 boli dva zvony zrekvirované pre potreby vojska – a to najmenší ( 40 kg ), a najväčší ( 437 kg ). Vo veži ostal len stredný zvon ( 180 kg ), ktorý zvoní dodnes a je na ňom nápis: ,,Uslyšíte-li hlas Jeho, nezatvrdzujte srdcí svých. Žid 3,15 – Dala uliať ev. cirkev marhaňská roku 1890 za inšpektora Pavla Dessewffy, farára Jána Balogy, kurátorov Jána Balent Novák a Michala Balent Babuš u Jána Smilnyak v Bardijove.“ Po prvej svetovej vojne si cirkev zadovážila zvon ( 424 kg ) s nápisom:

„Moc a slávu Božiu všetkým, slobodu a bratstvo živým, pokoj a blaženosť mŕtvym ohlasujem. Nadobudla cirkev marhaňská za času úradovania Mikuláša Dessewffyho, cirk. inšpektora, Jána Lacku, farára, Andreja Verčimáka, pokladníka a Jur. Gdovina, účtovníka. Priniesli značnejšie obete: Ján Grega a Jur. Gmitro z Ameriky, Ján Bálent Novák z Marhani v r. 1922.“

Oltár v chráme ma murovaný spodok, vrch je z dreva. Obraz do neho darovala Zuzana Zimanyinová z Kučína v roku 1901. Vyobrazuje Krista na kríži a pod ním plačúcu ženu. Predtým bol na oltári obraz Pána Ježiša a dvoch učeníkov v Emaus pri lámaní chleba. Neskôr bol umiestnený pri organe. Oltár je ohradený železnou mrežou, ktorú darovali Adam Gdovin a Tomáš Ferenčík z Porúbky v roku 1909. Krstiteľnica je kameninová a daroval ju v roku 1890 Ján Baloc z Porúbky. Jej mosadzný vrchnák daroval v roku 1891 Ján Pankúch. Orgán bol do kostola kúpený za 680 zlatých, ako nie celkom nový od organára Bencza zo Zalaegerszegu, v roku 1896.
Skutočne výnimočnou ozdobou chrámu Božieho sú mozaikové okná: v prvom – na ľavo od oltára je Dr. Martin Luther, ktorý daroval Juraj Matis s manželkou Annou r. Antolíkovou z Porúbky v roku 1914. V druhom je Filip Melanchton, ktorý dala cirkev zhotoviť ku 400. výročiu pamiatky reformácie – teda v roku 1917. Ďalšie okno zobrazuje švédskeho kráľa Gustáva Adolfa, ktorý bol v tridsaťročnej vojne ( 1618-1648 ) obrancom evanjelikov v Európe. Oproti tomu je okno s podobizňou Majstra Jána Husa. Obidve okná daroval Ján Katuščák s manželkou Annou r. Kovalčíkovou z Kručova v roku 1914. V posledných dvoch oknách sú podobizne vtedajších vladárov – cisára Františka Jozefa, ktorý darovala v roku 1915 vdova Anna Balentová r. Hočalová z Kručova. V poslednom okne je podobizeň nemeckého panovníka Wilhelma, ktorý darovala vdova Anna Tomkaninová so zaťom Ondrejom Bírošom a jeho manželkou Annou z Kručova v roku 1915. V obloku sakristie je podobizeň kňaza Jána Lacku, ktorý pôsobil v Marhani v rokoch 1905-1926.
V roku 1914 postihlo Marhaň a okolie zemetrasenie. Stalo sa tak 26. mája večer okolo 22.00 hodiny. Následkom silných otrasov sa na chráme ukázali trhliny, ktoré sú napriek opravám viditeľné dodnes, aj keď neohrozujú statiku chrámu. V tom čase ľudia toto zemetrasenie chápali ako predzvesť hrozných udalostí, ktoré nasledovali. O niekoľko týždňov vypukla prvá svetová vojna. Práve okolie Marhane bolo na konci roka 1914 a začiatkom roku 1915 miestom ťažkých bojov. Pol roka sa ozýval rachot pušiek, diel a guľometov. Cirkevné budovy boli vtedy značne poškodené. Farár Ján Lacko, ktorý v tom čase pôsobil v Marhani, si na to spomína takto:

,, V tom najkritickejšom čase, keď bol z obce aj všetok statok odvedený, keď rečeno, že Marhaň každú chvíľu popolom ľahne, divizionálnym komandantom k bezodkladnému vzdialeniu sa donútený, vybral som sa na cestu do Kremnice, kde sa moja rodina sdržovala, pri mojom staršom synovi Jánovi, v tom čase kremnickom kaplánovi s mládežou marhaňskou a stuľanskou, asi s 15-timi ktorých do Kremnice môj starší syn Štefan, v tom čase prešovský theolog, s nevýslovnými ťažkosťami doprovadil. V Marhani ostali len starci v tupej rezignácií. Keď som sa po uplynutí niekoľkých dní späť navrátil, našiel som doma všetko spustošené, vyrabované, náradie v zákopoch odvlečené. Býval som za pol roka v kuchyni (byt farský vojsko zaujalo) v najväčšej biede, opustenosti, osamelý. Vianočný svätý večer strávil som pri svieci z chrámu Božieho, v najväčšom nedostatku so synom Štefanom a učiteľom Ondrejom Mikulášom.“

( Zápisnica z kanonickej vizitácie z roku 1926 )

Chrám Boží v Marhani bol viackrát opravovaný a obnovovaný. Mnohé práce boli vykonané  v priebehu 20. storočia. Kostol bol obnovený v roku 1967, potom v roku 1983, znova v roku 1995 a naposledy v roku 2010 ( interiér ) a 2011 ( exteriér a okolie ).
V Marhani bola aj ev. a. v. ľudová škola. Jej učiteľ bol zároveň kantorom cirkevného zboru. Jedným z mnohých, ktorý tu pôsobil ( viď zoznam ) bol aj Vojtech Cuker. Pri kanonickej vizitácii bolo o ňom poznamenané aj toto:

,,Učiteľ sa vo voľných chvíľach zaoberá čítaním poučných kníh, samovzdelávaním a osvetovou prácou. Ako kantor používa ročne výmeru štolárnych dôchodkov ( 26 Kčs a 58 hal. ). Ako zápisník platu nemá. Pomocníka nemá. K predstavenému stojí v príkladnom pomere. Učiteľ s kňazom a obcou v pokoji a jednomyseľnosti nažíva.“ ( Zápisnica z kanonickej vizitácie z roku 1926 )

Z udalostí v cirkevnom zbore

r. 1707
prvá kanonická vizitácia v cirkevnom zbore, ktorú vykonal superintendent ( biskup ) Jakub Zabler. Bol prenasledovaný a veľa vytrpel. Počas prenasledovanie evanjelikov bol jediným superintendentom v celom Uhorsku. Zomrel v roku 1711.

13. 1. 1734
v Marhani sa zišli viacerí zemania a farári na schôdzu, na ktorej prosili    Michala Glósza, chmeľovského farára, aby prijal funkciu seniora.

r. 1753
  druhá kanonická vizitácia - vykonal superintendent Juraj Ambrózy

7. 5. 1792
- tretia kanonická vizitácia - vykonal ju Samuel Nikolai

r. 1779
v Marhani zasadal seniorálny konvent, na ktorom Matej Lamos – marhaňský kňaz, bol zvolený za seniorálneho zapisovateľa

25. 1. 1833
štvrtá kanonická vizitácia – vykonal ju superintendent Pavel Jozeffy

15. – 17. 6. 1863
piata kanonická vizitácia, ktorú vykonal Karol Maday

r. 1872
odišiel do USA prvý vysťahovalec spomedzi evanjelických Slovákov a bol to Zemáni ( Zimáni?? ) z Marhane. Založil tam slovenskú evanjelickú jednotu a začal so svojimi pomocníkmi vydávať prvé slovenské noviny, ktoré vychádzali v šarišskom nárečí. V USA ho nazývali “ hutorácke “ nárečie.

22. 6. 1884
šiesta kanonická vizitácia, ktorú konal Štefan Czékus

r. 1897
rozhodnutím seniorálneho konventu bola Nižná Voľa pripojená k cirkevnému zboru Bardejov.

20. a 21. 6. 1926
siedma kanonická vizitácia, vykonal ju Dr. Jur Janoška, prvý biskup Východného dištriktu v samostatnej ČSR

17. 7. 1938zbor navštívil biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda a posvätil nový kostol v Hankovciach

r. 1967
posviacka obnoveného kostola v Marhani, inštalácia Jána Sotáka za zborového farára a v tom istom roku aj posviacka nového kríža na kostole v Hankovciach. Na oboch slávnostiach sa zúčastnili biskup Dr. Štefan Kátlovský

2. 10. 1977
posviacka novej fary, ktorú vykonal biskup Dr. Július Filo. Zbor si pripomenul aj 375 rokov od smrti Nicolausa Cilfenioviusa a tiež 155. výročie posvätenia chrámu Božieho

r. 1981
generálny biskup Dr. Ján Michalko posvätil nový orgán v Hankovciach, ktorý si cirkevný zbor zadovážil v hodnote 271 000,- Kčs

r. 1983
posviacka obnoveného kostola v Marhani, za účasti Jána Midriaka biskupa VD a Borisa Mišinu, seniora ŠZS

r. 1998
posviacka obnoveného chrámu v Hankovciach, ktorú vykonal senior ŠZS Slavomír Gallo

r. 2002
slávnosť pri príležitosti 400 -tého výročia úmrtia Nicolausa Cilfenioviusa