História obce Marhaň

Obec Marhaň bola založená v historickom stredoveku. Najstaršou známou vlasťou našich predkov bola nížina medzi riekami Vislou a Volgou. Odtiaľto sa presťahovali na západ a na juh, teda aj do Uhorska a to v 6. a 7. storočí.

Marhaň historická fotografia

Na konci 9. storočia prišli na Uhorskú dolnú zem bojovní Maďari a vytisli Slovanov do Karpatských hôr. Pravdepodobne sa tak dostali naši predkovia na dnešné územie, kde obrábali ornú pôdu a založili aj obec Marhaň. Názov obce pochádza buď od ich prvého majiteľa, alebo ich veliteľa. Isté je, že Marhaň na konci 13. Storočia už bola založená a na to je aj písomný dôkaz, ktorý uvádza Alexander Tóth vo svojom veľkom monografickom diele „Sárosvármegye monografiája“. V II. zv. Zaznamenáva o Marhani prvé dáta:“ V r. 1299 Margunu odkúpil od Mikuláša, syna Irislavovho Petor z pokolenia Aba“. To znamená, že Marhaň už v r. 1299 bola kúpnopredajným predmetom. V neskorším období, ju vlastnili rôzne zemanské rodiny. V r. 1427 má Marhaň okolo 20 duší. Od pol. 15. Do konca 16. Stor. postupne panstvo patrilo šľachticom zo Sečoviec, Šemše, Vernerovcom, Báthoryovcom, Šóšovcom a Bernemisovcom. Autor monografie tvrdí, že Štefan Báthory bol otcom Štefana, toho, ktorý bol od r. 1571-1576 sedmohradským a od r. 1572 po vymretí Jágelovcov aj poľským kráľom. Podľa neho, aj poľskí dejepisci tvrdia, že sa kráľ Štefan Báthory narodil v Marhani okolo r. 1540. Je pravda, že Marhaň bola v tom čase naozaj majetkom Báthoryho. Dlhé obdobie bola majiteľom obce rod. Dessewffyovcov. V r. 1734 sa oženil Andrej Dessewffy a ako veno dostal aj marhaňské panstvo. Dal postaviť kaštieľ, ktorý tu dodnes stojí. Z tejto rodiny je snáď najznámejší Aristid Dessewffy – syn Gašpara, ktorý bol v r. 1848 honvédskym generálom, ale bol vojenským súdom odsúdený a 6.9.1849 popravený v Arabe. Jeho telesné pozostatky boli dovezené do tunajšej hrobky.
V r. 1899 predal Pavel Dessewffy celé svoje marhaňské panstvo ale aj okolité obce kniežaťu Jánovi Hohentohe – Ochringenovi za 450 000 zlatých. Tak sa na konci storočia skončilo 183 ročné poddanstvo zemanskej rodiny.

Nový majiteľ sa o obec dobre staral. Dal postaviť v lese tzv. „Dubiná“ nádherný dvojposchodový kaštieľ s vlastnou kanalizáciou. Táto budova mala podľa zachovaných písomných pamiatok 87+24 oblokov a bola až z raslavickej hory viditeľná. Celá stavba však nebola ukončená a začala sa pomaly rozpadávať. Prízemie a poschodie neboli obývané a v pivničných priestoroch žili chudobné robotnícke rodiny. V. r. 1945 bol rozobratý občanmi na stavbu domov. Úroveň ľudu sa začala pomaly dvíhať a Marhaň začala rozkvitať do tej podoby akú má dnes.

Vojny, prírodné katastrofy a choroby v živote nášho ľudu.

Ani naši predkovia sa nevyhli rôznym chorobám, prírodným katastrofám a samozrejme ani vojnám. V roku 1831 v obci zúrila veľká epidémia, cholera osiatica, ktorej padlo za obeť okolo 40 ľudských životov.
V roku 1848 bojovali marhannskí občania po boku svojich zemských pánov v honvédskom vojsku proti Rusom a to v okolí Zborova. V roku 1873 tu opäť zúrila epidémia a za obeť jej padlo asi 15 osôb.

Rok 1914 nebol zo začiatku ničím výnimočný. Ale už 26. Mája 1914 o 21.00 hod. 45 minúte zaznamenali občania zemetrasenie, ktoré trvalo asi 8 sekúnd a bolo sprevádzané silným podzemným hukotom. Ako dôkaz zostali popukané múry domov a kostola. Akoby toto zemetrasenie bolo predzvesťou 1. Sv. vojny. Tato sa veľmi bezprostredne dotýkala nášho obyvateľstva. Veď v novembri 1914 dostali občania nariadenie na vyprázdnenie obce. A tak sa obyvatelia zanechali svoje domovy a na vozoch, alebo peši odchádzali k svojim príbuzným. O dva týždne sa už vrátili, ale všetko našli vyrabované. Akoby ešte nebolo dosť utrpenia. V roku 1917 v júli zasiahol obec veľký požiar, ktorému padli za obeť 4 domy a rímsky – katolícky kostol. Na tieto nepríjemné udalosti však obyvatelia rýchlo zabudli. Postavili si nové domy, školu, rímsky – katolícky kostol iné. Úroda bola pomerne dobrá a obci a jej obyvateľom sa začalo vcelku dariť.